Albertína Zuzana ŠTEFÁNIKOVÁ, rod. Jurenková
(° 25. 4. 1853 Myjava- Turá Lúka – + 7.6.1928 Spiš. Nová Ves)


PôVOD:
– vyrastá v pokrokovej rodine notára a kpt. Povstania 1848-49 Samuela Jurenku (3.6.1826 – 26:4:1865) a Zuzany, rod, Hosszú (6.8.1830- 1.2.1914) – z 3 detí.
Detstvo prežíva na Brezovej, no po smrti otca sa vracajú na Myjavu.
– od mladosti horlivá Slovenka, starostlivá, nesmierne trpezlivá matka dvanástich detí, „do vôle Božej oddaná“, no vôbec nie odpočívajúca pani Bertínka(tak ju všetci volali).
1871 – vydatá za evanj.kňaza Pavla Štefánika – z veselého pekného myjavského dievčaťa s gaštanovými vlasmi a výraznými modrými očami sa stane pani farárka, s ktorou sa lúčia a ktorú s láskou vyprevádzajú Myjavčania v jej svadobný deň (4.júla), ktorú vítajú a zamilujú si aj Košarišťania. A práve po nej jej slávny syn Milan zdedí krásne nežné nezábudkové oči, ale aj schopnosť vcítiť sa do problémov druhého.
PRÁCA:
– svojho manžela i syna svojimi postojmi vždy podporuje v ich snažení (Milana v národnom sebavedomí utvrdzuje Štefan Fajnor, jeho krstný otec, senický advokát, povestný obranca prenasledovaných Slovákov – „panslávov“.)
Na fare sa sústreďuje v tom čase takmer celý spoločenský život tohto kraja. Vďaka nej, pokračovateľke myjavskej Anny Koléničky, sa uskutočňujú tieto posedenia a návštevy slovenskej inteligencie, z ktorých najvzácnejšie sú návštevy rodinného priateľa J. M. Hurbana.
– trpezlivá matka, ktorá si musí zvyknúť a zmieriť sa nielen so stratou 3 maličkých detí, ale aj obetavá manželka, ktorá veľmi trpí po nábož. nezhode medzi prchkým otcom a tvrdošijným synom, neskôr každého zvlášť oplakáva. Zmierenie tých dvoch sa síce uskutoční, ale 6 rokov očakávané stretnutie so synom prekazí nielen vojna, no najmä jeho nečakaná smrť.
– 1913 -1918 – aj ťažké vojnové roky a útočisko po ovdovení nachádza u syna Igora v Báčskej Palanke. – v máji 1919 – u rodiny sv. dcéry Eleny Izákovej v Bratislave – tu sa “babuľka” –ako ju tu všetci nazývajú – teší a očakáva dávno nevideného syna…
– M.Vároš píše: “ …ani jej na um nezišlo, že bôľ matky, ktorá pochováva syna, je omnoho väčší ako syna na pohrebe matky“. Zaplatí tak daň najvyššiu za slobodnejší život, ktorý jej syn pre ňu a celý slovenský národ vytvoril.
… V básni Štefánikova matka i Štefan Krčméry zdieľa jej obrovský žiaľ, ktorý nesie so sebou až do sv.smrti:
. Choď, syn môj, vo svet široký, keď už raz to tak byť musí. To naše plemä slovenské itak sa v biede dusí.
Slobodu nesie, slobodu, hoc život svoj dá za ňu. Už rodná zem mu pije krv, a matke slzy kanú.
Už si mi, syn môj, dolietal, už ty môj sokol prvý, nech čistý kvet tu vyrastie z tej tvojej čistej krvi.
1919 – 1928 – po tragickej smrti syna Milana v Spišskej Novej Vsi – u syna Ladislava a jeho rodiny na Masarykovom riadku – tu aj zomiera, jej pohreb sa tu stane doslova národnou manifestáciou, lebo „Bertinka“ odchádza na večnosť odchádza k synovi Milanovi v roku 10. výročia vzniku Česko-slovenskej republiky. pochovaná je v Košariskách

0 komentářů

Napište komentář

© 2021 Komuna.cz | Běží s podporou IdeaServis

nebo

Přihlaste se pomocí svých přihlašovacích údajů

nebo    

Zapomněli své údaje?

nebo

Create Account