ANNA JURKOVIČOVÁ-HURBANOVÁ


(*6. 4.1824 v Novom Meste nad Váhom – 2. február 1905 v Martine)
– manželka Jozefa Miloslava Hurbana, jedna z prvých ochotníckych herečiek na Slovensku, divadelná ochotníčka, manželka Jozefa Miloslava Hurbana.
PôVOD:
– z  rodiny učiteľa Samuela Jurkoviča a matky Kataríny, rod. Fialovej (zo 6-ich detí prežijú s ňou len Júlia a Emília)
– 1831 – rodina sa sťahuje do Sobotišta, kde otec prijíma ponuku na miesto učiteľa
– 1832 – prišla Anna o mamu
– po sobáši s matkinou sestrou, ktorá tiež zomrela, na výchovu dievčat zostal sám
VZDELANIE:
„Apko“ v Sobotišti všetky dcéry vzdeláva a podnecuje u nich lásku k národu.
Anna má aj herecké nadanie – hrala v miestnom ochotníckom divadle, ktoré otec založil, pretože považoval divadlo za účinný nástroj na šírenie vzdelanosti a osvety.
PRÁCA A ŽIVOT:
Hrať v Slovenskom národnom divadle nitrianskom však nie je pre Annu jednoduché. Na divadelnú scénu, i keď ochotnícku, ženy prístup nemajú. Všetky úlohy hrajú muži. Vidieť ich v sukniach nie je preto nič výnimočné. Venujú sa mu v tých časoch najmä študenti = skupina mladíkov z bratislavského lýcea, ktorí sa aktivizujú okolo Ľudovíta Štúra. O jeho fungovaní si vedie jej otec aj rukopisnú kroniku.
– Nachádza sa tu aj záznam z jeho (i Anninho)prvého vystúpenia z 5. augusta 1841, v ktorom hrala už ako 17-ročná – hrá jedinú ženskú úlohu: Aničky Dobrožilovej v Kotzebuovej fraške Starý kočiš Petra III
– počas pôsobenia v divadle sa zoznámila so štúrovcami ( najmä J. Franciscim) aj so sv. budúcim manželom Jozefom M. Hurbanom
– 7. októbra 1845 – svadba v evanj. kostole v Sobotišti – po nej odišla s Miloslavom na evanjelickú faru v obci Hlboké, kde pôsobil ako farár už od roku 1843- mali 9 detí:
– 1847- prvé dieťa Svetozár Hurban Vajanský
– 1849 – u svojej sestry Júlie v Rusave na Morave, v Prahe i vo Viedni
– po skončení revolúcie- návrat na faru v Hlbokom ( až do Hurbanovej smrti 21. 2. 1888
– 1888 – 1905 – v Martine strávila posledné roky svojho života u syna Konštantína
DIELO A POSLANIE:
– Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov. Hoci nosila sukne, dokázala v ťažkých časoch veľa. Jej odvaha vystúpiť proti spoločenským predsudkom a zakoreneným predstavám ju zo žien zaraďuje medzi prvé na Slovensku- najmä ich inšpirovala, aby sa odvážili hrať a pomáhať manželom v ich práci.
A hoci namiesto pochvál sa Anna stáva aj terčom útokov. „Ešte pred predstavením ju mnohí odhovárali od takého nepremysleného činu, ktorým si môže poškodiť dobrú povesť. Našli sa aj takí, čo sa jej vyhrážali,“ uvádza vo svojom článku novomestská knižnica. „Povrávalo sa, že k divadlu ju priviedla túžba po vydaji. Čudovali sa i jej otcovi, že ju v tej veci lepšej prozreteľnosti nenaučil,“ Ju to však od hrania neodradilo a nacvičila i ďalšie divadlá. Túži aj po vážnejších úlohách. Aj vďaka jej odvahe sa k divadlu postupne pridávajú ďalšie ženy.
– Viacerí štúrovci boli do nej zaľúbení – po tom, čo ju Francisci odmietol pre mylnú predstavu Ľudovíta Štúra, že žena je v mužskom boji za slobodu len príťažou. Jozef Miloslav Hurban svojou láskou a ich vzájomnou oporou toto vyvrátil; urobil dobre, že sa nenechal odradiť…
– Na hlbockej fare si Hurbanovci pokoj veľmi neužijú. Blížia sa revolučné roky 1848–1849, ktoré manželom prinesú ťažké chvíle. Zažívajú odlúčenie a strach.
– V máji 1848 vyhlasujú v Liptovskom Mikuláši celonárodný program Žiadosti slovenského národa. Na Štúra, Hurbana a Michala Miloslava Hodžu je vydaný zatykač. Anna Hurbana varuje. Zamieri do Čiech, a tak sa vyhne garde, ktorá naňho čaká na jeho fare. Koncom mesiaca opúšťa v preoblečení faru aj tehotná Anna s malým Svetozárom. V noci odchádza k sestre Júlii do Rusavy na Moravu
– Odlúčenie si manželia skracovali listami. Odpovede čakali s obavami, pretože rôzne chýry boli rýchlejšie. V Literárnom fonde Slovenskej národnej knižnice sa nachádza viac ako sto Hurbanových listov, podobných tomuto:
„Anička moja, anjel môj! Píšem Ti po dlhom mlčaní. Daj Boh, aby Ťa tieto riadky našli v dobrom zdraví, Teba i synka i všetkých Vás, na ktorých si tak často spomínam…“ Status ženy popredného predstaviteľa národného hnutia znamená pre ňu hrozbu. Preto odišla do Prahy, neskôr sa spolu presťahujú do Viedne, kde sa Hurban venuje politike.
– Po skončení revolúcie sa vracajú späť na faru – K Svetozárovi a Božene pribudnú ďalší súrodenci: ešte 4 synovia a 3 dcéry, nie všetky deti sa však dožijú dospelosti
– koncom šesťdesiatych rokov za sériu článkov posielajú Hurbana do väzenia
– po manželovej smrti vo februári 1888 ho úrady nedovolia pochovať dôstojne: pôvodný hrob v strede cintorína dajú zasypať a pochovajú ho pri plote. O 4 roky neskôr odhaľujú na jeho hrobe pomník, ktorý je financovaný z verejných zbierok. „Hneď po jeho odhalení k nemu uhorské úrady zakázali prístup nielen verejnosti, ale aj jeho manželke a synovi,“ uvádza sa na stránke obce Hlboké
( Svetozár na to neskôr reaguje článkom Hyenyzmus v Uhrách)
– 1888 – 1905 – do smrti žije u svojho syna Konštantína v Martine, kde je aj pochovaná.

0 komentářů

Napište komentář

© 2021 Komuna.cz | Běží s podporou IdeaServis

nebo

Přihlaste se pomocí svých přihlašovacích údajů

nebo    

Zapomněli své údaje?

nebo

Create Account