Ján Samuel FRANCISCI-Rimavský,vl.menom Ján Francisci- Janko Francisci pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné )
(*1. 6. 1822 Hnúšťa, Rakúske cisárstvo – 7. 3. 1905 Martin) <img

FRANCISCI – ŽIVOT, SÚKROMIE A PRÁCA

-slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.
PôVOD:
– z remeselníckej rodiny Jána Francisciho, krajčíra a jeho manželky Márie rodenej Chrapan – dvoch bratov.
– manželka Amália, rod. Kasanická – dcéru Máriu a dvoch synov Miloslava – hud. skladateľa a autora prvých slov. operiet – a Fedora, gymnaziálneho učiteľa v Rusku.
VZDELANIE:
– 1827 – ľudová škola v Hnúšti
– 1830 – 34 – latinská škola v Ožďanoch
– 1834 – 39 – ev. lýceum v Levoči
– 1839 – 43 – v Bratislave- zoznámil sa s Ľudovítom Štúrom
– 1843 – kandidátska skúška z teológie
– 1845 – 47 – štúdium v prešovskom kolégiu.
PRÁCA:
– ako námestník profesora na Katedre reči a liter. v Levoči,
– u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya
– 1848 – s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy – odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) – po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.
– Po revolúcii – v Banskej Bystrici
– 1853 – 1859 – ako župný komisár v Debrecíne
– 1860 – v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Spolu so superintendantom K. Kuzmánym – svetskými predstaviteľmi slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku.
– 1861 – 1863 – šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí
a predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom.
– 1864 – 1865 – županom Liptovskej stolice,
– po 1867- penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej- ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej.
– 1872 sa natrvalo v Martine, no v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania.
– 1870 – 1898 – predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne
TVORBA:
– prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra – medzi prvé diela napísané v štúrovskej slovenčine.
Písal vlastenecké básne, lyrické básne,venoval sa písaniu balád a ľúbostným veršom.
V prozaickej oblasti – historické diela písané ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierok. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.
DIELO:
POÉZIA:
1844 – Ohlas, báseň
1889 – Iskry zo zaviatej pahreby, zb. ľúbostných básní
PRÓZA:
1844 – Janko Podhorský, historická próza – Svojim vrstovňíkom na pamjatku = 1. tlačená publikácia v štúr. slov.,
1845 – Slovenskje povesti, 1. diel
1868 – Vzájomné pomocnice
1871 – Poviedky pre slovenské dietky- Zornička
1895 – Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania
1897 – Črty z doby moysesovskej – o osudoch Štef. Moysesa, 1. predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. nar.
1899 – Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843,
– Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu… o proklamácii "Bratia Slováci",
1904 – Vlastný životopis(publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)
PREKLADY:
1871 – Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári
1880 – Fredro, A. : Dámy a husári
1900 – Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo
1900 – Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí
1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik

0 komentářů

Napište komentář

© 2021 Komuna.cz | Běží s podporou IdeaServis

nebo

Přihlaste se pomocí svých přihlašovacích údajů

nebo    

Zapomněli své údaje?

nebo

Create Account